Cesta vlakom do Lichtenštajnska

Lichtenštajnské kniežactvo alebo Lichtenštajnsko patrí k najmenším štátom sveta, avšak práve tento fakt láka turistov do tejto krásnej „malej-veľkej“ krajiny. Hoci rozloha krajiny nedosahuje ani 200 km2, množstvo prírodných, či kultúrnych krás na tak malom území vie vyraziť dych nejednému návštevníkovi. Aj tieto skutočnosti boli práve naším motívom cesty do tejto krajiny…

Cesta – vlakové dobrodružstvo
Nakoľko každý peniaz je dobrý a strach z lietania účastníkov zájazdu je zreteľný, vlak bol najvhodnejší spôsob dopravy. Vyrazili sme podvečer zo stanice Bratislava, Petržalka, kvalitnou rakúskou vlakovou zostavou, avšak cesta netrvala dlho a v rakúskej stanici Bruck an der Leitha nás čakal prvý prestup. Táto zastávka je síce malá, ale frekvencia nákladných vlakov bola neúnosná. Náš vlak chvíľku meškal, ale to nič nemenilo na našom vzrušení z cesty, nočnej cesty cez Viedeň, Linz, Salzburg, Innsbruck priamo k hraniciam Lichtenštajnska.

Nad ránom prerušilo náš spánok svetlo prenikajúce do kupé a pohľad von oknom nás okamžite prebudil. Boli sme blízko rakúsko-lichtenštajnských hraníc a všade naokolo sa vynímali snehom zasnežené vrcholky Álp. Vystúpili sme v pohraničnom mestečku Buchs, ktoré síce patrí Švajčiarsku, ale pravidelne z neho vedie prímestská doprava do miest v Lichtenštajnsku bez akejkoľvek hraničnej kontroly (moderné poschodové a kĺbové autobusy s elektronickou signalizáciou zástaviek a možných prestupov, denný lístok stojí približne 3,2 €, platiť sa dalo aj švajčiarskymi frankami aj eurom). A týmto momentom sa začalo naše dobrodružstvo…

Schellenberg

Autobusom sme sa nechali doviesť až do obce Schellenberg na severovýchod krajiny, kde nás mala čakať jedna z významných zrúcanín hradu – Burg Schellenbrg. Bolo ráno, ulice boli takmer prázdne a asi po desiatich minútach chôdze do kopca sme dosiahli túto pamiatku. Starostlivosť o okolie bola zreteľná až tak, že na Slovensku sa nám o niečom takom môže len snívať. Upravený trávnik, lavičky, žiadne odpadky, verejné WC pre návštevníkov – otvorené nonstop bez dozoru (u nás by hrozilo rozkradnutie). Načerpali sme sily raňajkami pri východe Slnka a pohľadom do doliny a protiľahlé kopce, ktoré už patrili Rakúsku. Naším ďalším cieľom bolo mesto Schaan…

Schaan
Mestečko Schaan sa nachádza v centre krajiny a je najväčším mestom v Lichtenštajnsku. Dominantou mesta je kostol v centre mesta s upraveným okolím. Tu sme opäť chvíľku nadobúdali nové sily a stretli sme sa s pohostinnosťou domáceho obyvateľstva, keď nám okoloidúca pani ponúkla jabĺčka len preto, že sme turisti. Spred kostola sa nám opäť naskytol krásny výhľad na okolité hory. O pár minút sme nasadali na ďalší autobus a to smerom do hlavného mesta…

Vaduz
V hlavom meste sme pobudli najdlhšie, nakoľko ponúka najviac zaujímavostí. Začali sme miestnou poštou a kúpou poštových známok, keďže je tým krajina veľmi populárna. Známky boli po celom meste namaľované na podlahe námestia. Nasledovala budova banky, budova parlamentu netradičných tvarov, radnica, prechádzka po miestnom námestí s obchodíkmi pre turistov, prehliadka múzea známok a zaujímavosťou boli aj sochy miestnych umelcov po celom námestí. Nasledoval vrchol nášho programu v meste a to výstup na vyvýšené miesto, kde sa nachádza sídlo kniežacej rodiny – Schloss Vaduz. Tento nádherný skvost architektúry a pastva pre oči bolo miestom našej dlhej prestávky, kde sme relaxovali na lavičke na krásnej zelenej lúke pred zámkom. Slnko nás zohrievalo a pohľad na krásu zrodenú v zámku a pozadí zasnežených kopcov sa nedá slovami opísať…Poslednou pamiatkou bol tzv. Rothaus, t.j. Červený dom, na ktorý sa viaže historická povesť.

Balzers
Poslednou zastávkou nášho lichtenštajnského poznávania bolo mesto Balzers na juhu krajiny, konkrétne hrad na vyvýšenine – Schloss Gutenberg. Z tejto vyvýšenej plochy je krásny výhľad na mesto ako aj na okolité vrchy a krajinu. Hrad je otvorený a je možná aj prehliadka interiéru s odborným výkladom za poplatok, avšak na nádvorie hradu sa dá dostať bez problémov.